Znudenosť? Alebo koniec.

26. února 2011 v 2:43 | Luc Foxie |  iné
Áno, zabijem článok, kvôli veci menom facebook.. Uvedomujem si, že vždy bude dajaká sociálna sieť, portál, stránka, pri ktorej budú ľudia tráviť čas (vlastne aj na blogu človek trávi čas.. ale určitým spôsobom sa blogovaním odreaguje, vypíše pocity - hnev, zatrpknutosť, všetko čo mu príde do života).
Je vlastne jedno, či ľudia budú tvrdnúť na pokeci, icq, skype, facebooku, twitteri, atď. atď. Ale už im to prerastá cez hlavu - najmä na FB.

Už ma nedokáže zaraziť, čo všetko ľudia dokážu o sebe uverejniť. Načo? Načo to všetko robia? Je také potrebné mať dva milióny priateľov, s ktorými sa človek dobre nepozná, niektorích možno ani nevidel, ale pridal si ich do priteľov? Áno, poznám ľudí, ktorím nerobí problém potvrdiť každú žiadosť o priateľstvo.. Načo to je?

Týždeň som bola teraz na lyžovačke - internet mi vôbec nechýbal, hlavne fb nechýbal. Nebudem tu tvrdiť, že na túto prekliatu stránku nebudem chodiť, to nie. Obmedziť to môžem, to je tak všetko.

Viem, že teraz budem behať od jednej veci ku druhej, ale toto je článok za pochodu a tak aj bude vyzerať.

Celý týždeň som každý deň lyžovala, neskôr oddychovala, hrala s bratom a ešte zopár ľuďmi na chate ping pong a billiard, čítala knihu, písala si do denníku, večer zapla telku.. V štvrtok večer si pekne vykračujem z jedálne a v predsieni chaty uvidím naozaj "úžasný" pohľad. Dvaja ľudia v mojom veku, každý sedí za svojím notebookom a je na fb. Dve ´daľšie rovesníčky pozerajú na mini notebooku film. Vyzeralo to naozaj epicky - vedľa nich prázdna sauna, prázdna miestnosť s ping pongom, nikto nehral ani billiard. A oni tam štyria za tromi notebookmi. Neviem ako vy, ale podľa mňa je toto dosť úbohý spôsob strávenia lyžovačky.

Prídem po týždni domov, po otvorení sa na mňa vyvalí 22 oznámení. Žiadosti hier, pár likeov na staré fotky, jedno odpísanie na odkaz, ale len dve, podľa mňa, aspoň trochu podstatné veci - ktoré mi napísali dve kamarátky. T. mi napísala o už prichádzajúcom koncerte Zoči Voči, na ktorý by sme si už mali ísť kúpiť lístok S. mi napísala o tom, že by sme mali konečne spraviť kostým (ide o jeden festival, konkrétnejšie Anime Show), aby sme sa dva dni pred nemuseli stresovať. Len tieto dve veci sa mi zdali podstatné, keďže som však nemala čo robiť, odklikla som nazad šťuchance. A zase nič. Proste už som nevedela, čo tam mám robiť, celá stránka ma prestala baviť. Premazala som dva albumy, vediac, že mám aj nové fotky, napr. z lyžiarskeho, ale neviem, či ich vôbec uverejním, ani sa mi moc nechce..
Po tomto týždni prišlo uvedomenie, že jediná vec, čo na fb robím je, že odpíšem na správy, odpoviem na odkazy, keď niečo potrebujem do školy, tak fb využijem, aby som čo najskôr dostala odpoveď, ak mám ísť s niekým von, úplne neplánovane, tak sa tam s ním dohodnem a tým pádom si nemíňam kredit a pozriem profili pár ľudí, že čo majú nové (ide o asi 5tich ľudkov, s ktorými sa vlastne najčastejšie stretávam) a koniec. Vec vybavená do 10tich minút a už ma to tam nebaví. Nie som však jediná, z ktorej eufória menom facebook už opadla, zdá sa mi, že dosť ľudí sa už normalizuje a radšej trávi čas vonku ako chatovaním.

A teraz k statusom a fotkám.
Nikoho nezaujímajú milióny vašich narcistických fotiek (česť výnimkám, t.j. fotka, ktorá má dobrý nápad, je originálna a dobrá - ale také tie, fotka mobilom o zrkadlo k nim nepatria).
Koho zaujíma každá vec, ktorú spravíte? Nikoho.
Pridávanie fotiek z netu typu: "epic fail" alebo fotky co zosmiesnuju ludi - nie, nemusim taku zábavu. Iné je, keď je fotka vtipná, s tým účelom že má byť aj vtipná. Iné je, keď sa na fotke objaví človek, z ktorého si spravia krutú srandu - no a čo, že sú ľudia, ktorí sú tučný, majú veľký nos, alebo sú inak iný, nikto z nás predsa nie je dokonalý. Jednoducho sa mi zdá byť trápne a detinské, robiť si srandu z ľudí takýmto spôsobom - poznáte to, niekoho možno profilová fotka, na čiernom podklade a pod ňou bielym písmom napísaný zosmiešňujúci komentár. Je to kruté, nie vtipné.

Od zajtra si pekne krásne realizujem, že budem menej na facebooku a viac s ľuďmi, ktorým nebaví problém vstať od notebooku, a ísť von. Spája sa snáď nejaká vaša spomienka, udalosť, s facebookom? Podľa mňa nie.

Nehovorím, že facebook je zlý komunikačný prostriedok - to nie, len to netreba preháňať, inými slovami, nebyť tam úplne bezcieľne (je však pravda, že niektoré veci by sa človek nedozvedel, ale je to obojstranná zbraň) a veľmi dlho. Je to však na každom človeku, koľko času tam strávi a koľko vecí tam o sebe vyhlási.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Naty | Web | 26. února 2011 v 3:34 | Reagovat

Na Facebooku mám též profil, ale pouze za jedním účelem udělat si tam reklamu. To byl původní záměr, ale myslím, že ani na to se nehodí. Také si všímám toho, že lidi v poslední době upřednostňují virtuální svět před realitou. Navázat kontakt tímto způsobem je pro ně mnohem snažší.

2 writterworld | Web | 26. února 2011 v 8:04 | Reagovat

No ja vlastne každý deň sedím v jednej cukrárni s kamošmi po škole a moc nápadov nemám. Ale pokúsim sa. Raz sa o to určite pokúsim. "Prvý dojem", nový projekt, nie? :D Neboj sa však- mám viac ako dvadsať nápadov na krátke príbehy do rubriky "Projekt mesiaca"- len aby to mal kto čítať.

3 NoBoDy | Web | 26. února 2011 v 8:28 | Reagovat

No ty si môj človek :) Ja som za posledné dva mesiace bola dokopy na FB hádam také tri hodiny. Dokopy! Síce mňa to tam nebavilo ani zo začiatku, ale teraz je to už fakt také, že tam dôjdem len kvôli škole, lebo naša trieda má takú skupinu a tam sa píšu aktuality, tak to si pozriem a tým to hasne. Plus ešte upozornenia. Žiadosti už ani nepozerám, načo? Nepotrebujem žiadne virtuálne objatia a bozky a čojaviem čo ešte.
A mi jeden spolužiak spomínal, že vraj v Čehách sa už aj lieči závislosť z FB. Neviem, koľko pravdy ja na tom, ale ak je to tak, tak preboha, kde sme sa to dostali?
Aj moja sestra je závislá od FB a to doslova, ona bez toho proste nevie byť. A je to podľa mňa trápne, všetky tie FB vzťahy, kto sa s kým rozišiel, a trápne statusy len, že ktovieako trpí a pritom sa pred notebookom rehoce..to je celé na hlavu postavené. Ja len dúfa, že z toho vyrastie.
A ešte k tomu lyžovaniu, my keď sme boli na triednom výlete takom športovom týždňovom tak sa tiež našli spolužiačky, ktoré tam vláčili notebookom s netom a každý boží deň boli na FB. To je už choré. A namiesto toho, aby šli s nami von zahrať si dačo, tvrdili, že o chvíľu pôjdu len ešte tamtomu a tomu odpíšu atď. No a nakoniec nešli von vôbec. Je to smutné. A ja som bola celá rada, že net a notebook nebudem týždeň ani cítiť. A aj keď sme notebook mali na izbe, ani raz som si k nemu nesadla :)

P.S.: ďakujem za knižný tip :)
A no to je ináč super, že keď čítaš tú istú knihu, čo ja, tak potom aspoň pri tých citátoch vieš, o čom je reč. :)
A ináč aj ja som chcela už od malička darovať krv a konečne sa mi to podarilo, ale zase ešte nič nie je isté, lebo najprv ju vyšetria a môžu nájsť nejakú chorobu,takže ešte musím čakať.

4 writterworld | Web | 26. února 2011 v 10:19 | Reagovat

Jeden človek? Vieš, mi chodíme na autobus tak tam prečkáme tú polhodinku. A hráme karty, pijeme horúcu čokoládu, jeme "Svieži rez" (ktorý už asi nie je svieži) a rozprávame sa. Ale je to veľmi, veľmi príjemné.
Momentálne nemám o čom písať, lebo chcem niečo nové, chcem improvizáciu a nie poviedky, na ktoré som si už dávno určila témy. A tak som sa teda zasekla vo výťahu myšlienok a dochádza mi kyslík...
Ale ak na tom trváš, tak sa do cukrárne nabudúce odoberiem s notesom a budem opisovať ľudí okolo seba. Niekde v rohu, kde ma nikto takmer nevidí a pri tej horúcej čokoláde za euro. No mňam. Ale som sa ja rozpísala...

5 NoBoDy | Web | 26. února 2011 v 10:20 | Reagovat

No u mňa Anna Kareniná tiež dosť dlho stále na poličke, kým som sa odhodlala prečítať si ju...mňa odrádzal skôr ten štýl, lebo Tolstoj je majster v odbočovaní od témy a rozoberá hosp. alebo polit. situáciu donekonečna. Ale nakoniec som sa do toho pustil a po takých 100 stranách sa mi to už aj páčilo. Ako no na tie mená sa dá zvyknúť nejako :) Teraz som začala čítať Vojnu a mier a pri tom je Kareninová len slabá šálka čaju, čo sa týka mien :)

6 Uzavřená | Web | 26. února 2011 v 11:23 | Reagovat

[1]:Sice navázat kontakt přes internet je možné, ale má to svá rizika a je jich mnoho...

7 Kate | 26. dubna 2011 v 18:45 | Reagovat

FB je zlo, nesnším ho, nesnáším jak na něm musí každý být.Všichni o něm mluví. A co je nejhorší? Jsem tam taky :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama