Žil som, aj keď som mal byť mŕtvy

12. března 2011 v 19:44 | Luc Foxie |  literárne pokusy
Názov: Žil som, aj keď som mal byť mŕtvy
Typ: Jednorázovka, Original fiction
Žáner: Fantasy
Napísané: 29.8.2009
Informácie: Poviedka bola písaná do poviedkárskej súťaže, s témou zrkadlo, v kategórii fantasy. Do zborníku poviedok Istroconu sa nedostala a ja si až teraz, po dvoch rokoch uvedomujem, koľko chýb v nej bolo :')


Nemohol som už dýchať ani otvoriť oči. Nevedel som vystúpiť z kaluže krvi, ktorá bola všade vôkol mňa - moja vlastná krv, už som necítil, odkiaľ sa jej také množstvo berie. Nevidel som ju, len som ju cítil. Všade.
Jediné čo som len mohol, bolo vystúpiť zo svojho tela a zobrať so sebou svoju chorú myseľ. Ona to vedela - prišla po mňa, uvidel som ju hneď keď moje srdce urobilo - bum - a potom nasledovalo len temné ticho. Ticho môjho očakávania, kedy príde. Prišla, vyšla z hmly, z hmly, ktorá jej vždy robila spoločníka.. Čierne vlasy mala vlhké, bola oblečená v bielom kimone, na tvári mala kvapky vody.
Prišla ku mne, chytila ma za ruku a ja som vstal - moje telo však zostalo nehybne na zemi, vstala len moja duša, svedomie a myseľ. Pre pozemské city nezostalo veľa miesta, ale aj to málo sa mohlo zmeniť na viac, keby som sa snažil.
Pozrel som sa jej do očí. Jej oči vyjadrovali slová a činy, ktoré jej ústa nevedeli povedať. Nepotrebovali sme slová... Slová sú zbytočné.
Chvíľu sme sa len na seba ticho pozerali - raz som ju už videl, a som sa do nej zamiloval, teraz už na ten cit len spomínam. Vtedy len prešla okolo mňa - a moje srdce urobilo - bum, bum, bum - a znova bilo.
Teraz som ju však mal nasledovať, pôsobila smutne a nechcel som ju urobiť ešte smutnejšou. Dobre viem, že teraz ju už musím nasledovať, teraz neprešla vedľa mňa a neobdarila ma úsmevom, dnes prišla pre mňa.
Mohol som dúfať, že ten smutný výraz v tvári bol pre to, že musela vykonávať svoju prácu, že musela po mňa prísť? Keby som mal ešte srdce, určite by sa rozbúšilo. Už som ho však nemal - hoci som mal telo, ktoré sa navlas podobalo tomu podo mnou. Až na ten rozdiel, že telo podo mnou, okolo ktorého sa práve skláňali ľudia bolo prázdne. Márne na mňa kričali - hovorili na mňa, ja som ich však nepočul, len som ich matne videl - matne som videl ako otvárajú ústa.
Keď človek nemá srdce, viac rozmýšľa. To telo, ktoré mám teraz - bez toho ustavičné - bum, bum, bum. Zisťujem, že mi - bum, bum, bum - teraz neskutočne vadí, otravuje to, zbavil som sa toho.
Pri pohľade na ňu - už len spomienka na lásku v mojej hlave, na lásku ktorú viem, že by som prežíval, teraz už len v spomienkach na to, ako chutila táto láska. Každou sekundou mi táto spomienka - spomienka mojej lásky k nej bledne.
Stáli sme tam, nad mojím telom a ľudia nás nevideli, mi ich však len matne, aj oni bledli, ponárali sa pomaly do tej hustej tmy.
Nemohli a nechceli nás vidieť - videli len to čo chceli a to bolo prázdne telo, telo bez duše a stále niečo hovorili - len slová, zbytočné slová...
Stáli sme tam, nad mojím telom a obaja sa vlnili podľa pravidiel vetra, ktoré pre nás ešte mohol diktovať vietor v tomto svete.
- Musíme odísť. - hovorili jej oči. - Musíme opustiť tento svet, lebo ničí mňa aj teba. - ešte stále mi pozerala do očí. Už som sa v nich netopil ako keď som ju videl prvý krát. Už som necítil.
Nasledoval som ju. Farby okolo sa nás sa strácali, hmla sa premiestnila za náš chrbát, farby začali tmavnúť - spojili sa do jednej farby, farby tmy, do farby, ktorá mala horkastú arómu a voňala časom. Časom, ktorý bol dlhší ako trvanie sveta, z ktorého som prišiel. Prišiel som zo sveta, v ktorom sa rasy - ľudské a zvieracie navzájom vyhladzovali, ani si neuvedomujúc svoju spoluprácu v ničení vecí, ktoré boli na svete odjakživa.
Ten svet bol zlý, ale tento bol ešte horší, ale našťastie, nemal som srdce, ktoré by mohlo puknúť od citov, ktoré mám teraz len v spomienkach. Už nie som človek náchylný na zranenia tela i duše, som trápenie zo sveta, z ktorého som prišiel - duch, prízrak pozerajúc sa na tento plný nespravodlivosti, bez lásky, nádeje a šťastia. V tomto svete som len kamenný nástroj.
Prečo? Celý môj život bol veľmi šťastný, toto je zrkadlo môjho života. Za všetko dobré musí byť zlé. Toto je môj trest za to, že som poznal lásku, nádej a šťastie. Teraz ich už nepotrebujem.
Počul som šplechot vody. Vlny - nie veľmi silné, len mierne. Došli sme až ku malému člnu. Obaja sme si doňho sadli, oproti sebe. Chcel som pádlovať - ale nedovolila mi to. Jej snehobiele ruky a biele kimono priam svietili. Pravidelne zaberala - bola na túto prácu zvyknutá.
Obzrel som si čln - bol veľmi starý, ba už priam čierny, s fľakmi, ktoré smrdeli krvou... Ktoré boli od krvi... Zaťal päsť - tak veľmi som chcel zistiť, či krvácam. Po zápästí mi stekala krv - v rovnomerných piatich potôčikov krvi.
Zastali sme. Neviem odkiaľ vytiahla nôž - bolo mi to však jedno, vedela, že chcem vedieť či žijem, aj keď nežijem.
Pomaly som ním prešiel po dlani - nôž za sebou nechával červené stopy, bolesť sa nachádzala v tomto svete tiež...
Znova začala zaberať - pohli sme sa. Ja som len fascinovane pozeral na kvapky vlastnej krvi, ktoré dopadali na dno člna. Asi to robili všetci predo mnou...
Cestovali sme asi hodinu - aj keď tu čas nebol ničím, nedalo sa tak rýchlo odvyknúť myslieť v hodinách, minútach a sekundách. Zárezy na mojej dlane zvyšovali svoje počty.
Narazili sme na plytčinu. Vystúpila z člna, mal som ju nasledovať. Bol to maličký ostrov, na ktorý sa zmestilo: čln, veľké zrkadlo, jeden strom, na ňom lampáše, ktoré osvetľovali zrkadlo a my dvaja.
Odraz v zrkadle bol farebný, nie ako zvyšok tohto sveta. Boli sme na ňom obaja a ja som znova cítil lásku, keď som sa doňho pozrel. Musel som sa naňho stále pozerať, ale pri tom som ju bozkával - miloval som ju, cítili som len tento jeden cit. Bozkávali sme sa dlho, prežívali sme naše city tiež dlho, zaspali sme.
Zobudil som sa - nie veľa som spal. Bol som celý lepkavý, kožu som mal na miestach, kde boli červené škvrny vysušenú. Pozrel som sa na ňu a celým mojím telom prebehla bolesť - tam, kde som ju bozkával, mala modriny, hlavu mala zamotanú do čiernych krvou zlepených vlasov a oddelenú od tela. Čo sa to stalo??? Chcel som jej dať od krvi špinavé vlasy z tváre. V očiach mala hrôzu... Kto to spravil? Zabijem ho! Chcel som sa jej dotknúť tiež druhou rukou tváre, tvár mojej lásky. V svojej ruke som až teraz zbadal nôž celý od krvi... Chcel som sa rozplakať, ale nedalo sa to... To čo v zrkadle vyzeralo ako raj, bolo v skutočnosti peklo. Neviem ako teraz budem bez nej žiť - stratil som ju mojou vinou už v oboch svetoch, raz autonehodou, teraz zrkadlom... Pomaly som priložil chladnú, lepkavú čepeľ ku hrdlu a potiahol. Spadol som na zem, pričom som jej do konca pozeral do očí - teraz sa jej oči už usmievali...
Prebudil som sa, okolo mňa bola veľká vrava, veľa ľudí, na ktorých som kedysi pozeral, ako stáli nad mojim prázdnym telom, teraz už nebolo prázdne. Ale nie na dlho. Prebudil som sa, aby som umrel...
... a posledný krát som vydýchol...
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Alisa | Web | 12. března 2011 v 19:50 | Reagovat

Whaa... To je krásne . :) Nič viac k tomu netreba dodať . :)

2 Sall. | Web | 12. března 2011 v 20:09 | Reagovat

Ten chlapec v záhlaví? :D -u mě je to Jordan.. :D

3 Wicky Envy Leviathan | Web | 12. března 2011 v 20:11 | Reagovat

XDD Whoaaaa fakt good napisane,všetky tie pocity *w*

4 Majda | E-mail | Web | 12. března 2011 v 20:40 | Reagovat

Už nevím co napsat...Komentář jedna  tři to vystihli x)

5 Deebells | Web | 12. března 2011 v 21:37 | Reagovat

souhlasím s ostatními ... je to paráda,máš talent

6 Ayamee | 12. března 2011 v 21:54 | Reagovat

Prečo to stále robíš?! Na čo ti je toľko zámen?

"ako chutila TÁTO láska. Každou sekundou mi TÁTO spomienka - spomienka mojej lásky k nej bledne. TÁTO, TENTO, TOTO, BLA, BLA, BLA!" Týmto štýlom budem mať o chvíľu pocit, akoby sa v texte ani nenachádzalo nič iné, než zhluk zámen!

Hm, k príbehu ako celku... čo ti ja viem... Podľa mňa tvoje príbehy majú potenciál, páči sa mi zachytenie atmosféry a precítenie. Ale je v tom kopec zádrheľov... Je fajn, ak je autor tajomný a čitateľ má priestor si veľa vecí domyslieť, ale ty mi z tých dvoch diel, čo som od teba čítala, prídeš až pritajomná a tým pádom je to skôr chaos v tom, čo si sa nám snažila príbehom povedať, než príjemné tajomstvo, ktoré si každý čitateľ môže po konci príbehu sám poskladať podľa toho, ako prežil príbeh on. Podľa mňa by si na konci svojich poviedok mohla byť konkrétnejšia - nepríď úplne o tú tajuplnosť, ale buď >>trošku<< konkrétnejšia! :-)

Ale možno sú tvoje novšie diela lepšie... Odporuč mi dáke na prečítanie, prosím! :-D

7 Ayamee | 13. března 2011 v 1:02 | Reagovat

Tak to je zasa pravda, že cosplay sa nedá nosiť už hádam vôbec len tak na verejnosť :D. Čiže ty si cosplayista (či ako sa povie tomu, čo cosplayuje! :D)! Aj tentokrát budeš niečo/niekoho cosplayovať? A aj súťažne? To potom pokojne povedz, môžem ti spraviť mexickú vlnu, keď nastúpiš pri súťaži na scénu. Teda, idem na AS tento raz iba s jednou kamoškou, tak to bude mini mexická vlna ale aj tak :D

Uhm, uhm, takže Jemný vietor, vyskúšam! A aj na FF k HP si asi postrehnem, až tu bude. Teda, aj to je FF a ja FF všeobecne nerada, nech je to i samotný Potter, ale tak skúsiť môžem, nemala by som byť taká obmedzená zasa :-D

Ale takto - ono ide o to hodiť svoje myšlienky na papier tak, aby ich čitateš v prvom rade pochopil. Organizovala som s kamoškou takú malú poviedkovú súťaž a neraz sa súťažiace vyhovárali, že oni to v poviedke mysleli tak a tak, no nik ich nepochopil. A v tom to presne je - ak ťa NIK nepochopí, nemôže byť chyba vo všetkých čitateľoch, chyba musí byť v autorovi, že svoje myšlienky neprezentoval jasnejšie.
Ono je pekné i to, že si po prečítaní diela čitateľ v príbehu nájde taký odkaz, aký tam autor ani nechcel zanechať, ale väčšinou autorovi predsa ide o to, aby čitateľ pochopil konkrétny odkaz, ktorý do poviedky vložil - o tom písanie prosto je, zachytiť dáku svoju myšlienku na papier, aby sa s ňou mohol oboznámiť každý. Teda, sú rôzne druhy príbehov - pri Twilighte (populárny príklad, preto ho spomínam :D) určite Meyerovej nešlo o to zanechať ľudstvu dáku tú silnú myšlienku na filozofické úvahy po večeroch, Twilight je prosto oddychové čítanie, ktoré pobaví, ktoré nemá komplikovanú myšlienku (ktoré podľa mňa nemá žiadnu myšlienku, ale nechcem byť zlá), ale my sa teraz bavíme o zmysluplnej literatúre :-D.

Snažím sa prosto povedať, že je pekné, že ty vieš presne, ako sa tvoj príbeh odohral, ono ale v písaní ide o to podať tú svoju víziu čo najpresnejšie aj čitateľovi, aby so pri čítaní predstavil navlas to isté, čo si si ty predstavovala pri písaní. Resp. aby jeho predstava ako čitateľa a tvoja ako autora čo najvernejšie priblížila. :-)

Nechcela som komentáre typu "pekné" a dosť nijako podhodnotiť, len... niektorí netoví autori sa týmto spôsobom, týmto zamorením samými pozitívnymi komentmi, dostanú do štádia, kedy si myslia, že ich tvorba je lepšia ako Rowlingovej Potter. Preto som sa aj spýtala, či môžem aj kritizovať, či ti to nevadí, lebo mne predsa nejde o to byť na nádejných spisovateľov prehnane zlá a brať im ilúzie. Aj ja totiž zastávam názor, že dobre mienená kritika posúva vpred a keď si už prečítam niekoho dielo, prečo by som z toho mala mať osoh iba ja (vo forme literárneho zážitku z príbehu), prečo nie aj samotný autor (nech je upozornený na pozitíva a negatíva svojej tvorby a nech sa môže v písaní rozvíjať správnym smerom). Mne to príde veľmi fér :-)

Aj keď vieš, že to nečítali, každá pochvala poteší. :D Pretože aj keď možno tušíš, vieš, že nie je myslená tým pádom vážne, čo ak predsa len je, čo ak predsa len čítali? :D Úplne ťa chápem :-D

Lol, keby si vedela, koľko mám toho ja rozpísaného a dopísaného a aký je to nerovný pomer, tak by sme sa asi mohli pohádať ohľadom toho, kto je väčšia lemra a lama atď. :-D

Ja už v poslednej dobe píšem rovno do noťasu, na papier to už pomaly ani neviem, resp. sa mi nechce, lebo viem, že by som to musela potom prepisovať na počítači a to ma hneď prejde chuť tvoriť :D

8 Claudia Kickass | E-mail | Web | 13. března 2011 v 13:35 | Reagovat

Tak toto sa mi vážne páči! ;) Ten štýl, ktorým si to písala a ako si tam vyjadrila pocity ;) Proste - je to úžasné ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama