Genius Loci - 2.kapitola - Špeh

8. dubna 2011 v 17:25 | Luc Foxie
Takže, po týždni, ďaľšia kapitola Genius Loci, dúfam, že sa bude páčiť, hoci, patrí ešte k tým horším, dúfam, že do tej 5.-tej kapitoly to vydržíte.. Opisovať svet jedenásťročných nie je až také jednoduché :'D



Špeh

U Petunii bolo jasné, že Severusa Snapa nemá rada a nemieni svoj názor meniť.
Ale Lily, na rozdiel od sestry, musela stále rozmýšľať o tom zvláštnom chlapcovi, ktorý tvrdil, že vie to, čo ona. Možno nie som jediná a možno vôbec nie som divná. premýšľala po celý týždeň. Zvedavosť ju naviedla, aby sa porozprávala so Severusom Snapom. Ešte aj meno má zvláštne. prebehlo je mysľou.

~

Počkala naňho po škole - na tom istom ihrisku, ako pri ich poslednom stretnutí. Vedela, že ak chce Severus ísť domov, musí tadiaľto prejsť.
Po chvíli ho aj zbadala, vliekol sa pomaly po ceste, so sklopenou hlavou.
"Snape!" zvolala naňho.
Snape sa pozrel najprv na jednu stranu, potom rýchlo na druhú, prekvapený, že niekto volá jeho meno. Bol zvyknutý, že sa s ním nikto nerozpráva, že niektorí rodičia jeho spolužiakov naňho ukazujú prstom, hovoriac deťom, aby sa s ním nerozprávali, lebo on aj jeho rodičia sú divný. O to viac bol prekvapený, keď ho zavolala Lily - trvalo to už týždeň, čo ho s Petuniou prichytili na ihrisku, ako ich špehuje.
"Je pravda, čo si hovoril minule?" prešla rovno k veci.
"To o čarovaní?" znovu sa začal červenať.
"Samozrejme, že o čarovaní. To, že je tvoja mama čarodejnica, že aj ty si čarodejník, aj ja."
"Je to tak, aj ty si čarodejníčka," spamätal sa zo šoku, že k nemu prehovorila.
"Ale ja nemám nikoho v rodine čarodejníka."
"Ani môj otec nie je čarodejník. Je mukel," povedal a trochu pokrčil nosom.
"Mukel?" spýtala sa zmäteno.
"Mukel je človek, ktorý nevie čarovať," vysvetlil jej.
"Ja sa v týchto "čarodejníckych" veciach nevyznám."
"Všetko ti vysvetlia," usmial sa na ňu.
"Kto mi čo vysvetlí?"
"Príde k vám čarodejník, keď dostaneš list."
"Aký list?"
"Ach jaj... Vieš, ono je toho trochu viac, čo by som ti musel povysvetľovať," povzdychol si. "A dnes musím byť skoro doma, mama má narodeniny."
"Jaj, prepáč, že ťa tu zdržujem." ozvala sa v nej sebeckosť.
"Nie, nie, to je v poriadku, ak budeš chcieť vedieť niečo o čarodejníckom svete, spýtaj sa."
"Tak teda ahoj," zakývala mu s úsmevom na perách.
"Ahoj," znova sa začala červenať.
Prešiel desať krokov, keď zavolala: "Severus?"
"Áno?"
"Príď k nám v sobotu, rodičia by tiež chceli vedieť tie veci... Ohľadom čarovania," hanblivo sa usmiala.
"Rád," oplatil jej úsmev.

~

Cítil sa nesvoj. Sedel naproti štyrom párom zvedavých očí.
"Neviem, prečo si ho pozvala. Sama si povedala, že je zvláštny."
"Buď ticho, Petunia," zborovo ju okríkla rodinka Evansovcov, neodtŕhajúc oči od Severusa.
"Severus, kedy sa u teba prejavili tie divné veci?" opýtala sa pani Evansová.
"Už od narodenia. Jeden z dôvodov, prečo som nikdy nemal opatrovateľku," uškrnul sa.
"Aha," povedali ako zhypnotizovaní, stále ho pozorujúc.
"A ako to, že toľko o čarovaní vieš? Lily spomínala, že vieš toho veľa," opýtal sa pán Evans.
"Mama je čarodejnica."
"Čiže vieš všetko ohľadom čarodejníctva? Ako ho ovládať, zužitkovať?" spýtal sa a pozrel na chlapca s mastnými vlasmi a zašpinenom oblečení.
"Nie, na to som ešte mladý. Ovplyvňujú ich moje emócie."
"A dajú sa," prehovorila Lily. "Ovládať ich tak, ako chcem?"
"Áno dá. Pomocou čarovných formuliek a učenia sa. Každý z nás - čo vieme čarovať - dostane v jedenástich list z Rokfortu. Rokfort je čarodejnícka škola na ktorej sa budeme učiť čarovať, miešať elixíry, učiť sa o zázračných tvoroch..."
"Blbosť," prerušila ho Petunia. "Si blázon, že tomu veríš."
"Petunia!" okríkli ju rodičia.
"Ale je to pravda! Rokfort, čary, elixíry... Nevidíte, že si z nás uťahuje?" nahnevane vyskočila zo sedačky a pozerala im do očí. Nie - neverili jej, radšej verili tomuto špinavému chlapcovi!
"Nebudem tu počúvať jeho klamstvá," a odišla z miestnosti.
Nezatvorila dvere do svojej izby, počúvala, čo ten Snape rozpráva. Nepočula ho dobre, ale vyrozumela, že do Rokfortu sa dostanú 1. septembra, červeným vlakom z nástupišťa 9 a ¾ v Londýne, že riaditeľ sa volá Albus Dumbledore - osoba, ktorá píše listy, ktoré dostanú ako jedenásťročný.
Petunia si ihneď zapísala slová, ktoré počula: Rokfort, červený vlak, nástupište 9 a ¾, listy, Albus Dumbledore. Ešte chvílu trucovala, ale začínala byť hladná, tak zišla dole, ale Severus tam už nebol.
Lily ešte stále sedela v obývačke a rozmýšľala nad všetkým, čo jej Severus povedal. Rodičia sa zatiaľ rozprávali v kuchyni, nadšený tým, čo im chlapec povedal.
"Žiaden Rokfort neexistuje," zamrmlala Petunia.

~

Severus Snape začal k Evansovcom pravidelne. Severus prišiel, Petunia sa vytratila. Ale nie až tak ďaleko, ako si Severus a Lily mysleli. Z Petunie sa stal špeh.
Tentoraz ich špehovala, keď sedeli v hájiku, nablízko ich domu.
"Keď budeš čarovať mimo školy, pošlú ti listy... To je v poriadku, mi ešte nemáme prútiky..." počula len útržky zo Snapovho monológu.
Videla, ako Lily zodvihla konáriky, krútila ním, a z oboch koncov vylietavali červené iskričky - a Severus ju len pozoroval.
"Dementor... Azkaban..." počula znova útržky, rozhodla sa prísť bližšie.
"Ešte stále sa hádajú... Jemu sa nepáči nič..." znova hovoril Snape.
Petunia sa približovala, už aj videla majiteľa hlasu, ktorý dnes na sebe nemal svoj netopierí plášť. 'Ešte jeden krok,' pomyslela si, pomaly našľapovala na opadané lístie a praskajúce konáriky. 'Á, už to bud...' nestihla ani domyslieť a už padala na zem - stúpila do jamy zamaskovanou lístim.
"Tuni," povedala nadšene Lily, ktorá sa potešila Petuniinej prítomnosti - trápilo ju, že Petunia sa jej už istý čas vyhýba.
"Tak kto tu teraz špehuje?" zašepkal Snape. "Čo chceš?" zvyšoval hlas.
Petunia naňho iba pozerala, nevedela nájsť vhodné slová. Vo vlasoch mala ešte lístie a uvedomovala si, že ju prichytili. 'Zbohom, Interpol,' lúčila sa.
"Čo to máš vlastne na sebe? Maminu blúzku?" chcela ho zraniť, aby scénu ešte viac zdramatizovala, ukázala naňho prstom.
Severus sa na ňu mračil. Mračil sa na ňu až dovtedy, dokým sa neozvalo puknutie - a na Petuniino plece dopadol konár.
"Au," zakričala. Všetci zostali nehybne stáť. Až na Petuniu, ktorej sa do očí začali tisnúť slzy. "Ty," ozvala sa už plačúc. Nedopovedala, len sa rozbehla domov.
"Severus," povedala šokovane Lily. "Čo si to spravil?"
"To som nebol ja!"
"Neverím ti! Neverím, že toto bola náhoda... Prečo si jej chcel ublížiť?" zadívala sa mu do očí a rozbehla sa za sestrou.
"Lily, ja som nechcel," povedal do ticha, pozerajúc na cestu, ktorou od neho utiekli.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 writterworld | Web | 8. dubna 2011 v 17:36 | Reagovat

Nádhera. Pokračko :)

2 Luc Foxie | Web | 8. dubna 2011 v 21:49 | Reagovat

[1]: ehm, asi znova až o týždeň :'D

3 writterworld | Web | 9. dubna 2011 v 15:15 | Reagovat

[2]: Tak poviedku uvidíš za dvakrát dlhšiu dobu :D

4 Luc Foxie | Web | 10. dubna 2011 v 11:59 | Reagovat

[3]: ako, začiatok kapitoly už mám :'D ale neviem čo ešte vtesnám medzi ten začiatok a rokfortský expres :'D

5 writterworld | Web | 10. dubna 2011 v 18:04 | Reagovat

[4]: Jáááj... Ela problema :D

6 pepenka5 | E-mail | Web | 21. července 2011 v 20:05 | Reagovat

Malinký Sevie, zase mi je ho ľúto :) Ale inak to bolo krásne - len píšeš trochu krátke kapitoly, nezdá sa ti? :)

7 Luc | Web | 24. července 2011 v 0:04 | Reagovat

[6]: v zošite je to na 8 A5 :'DD nezdalo sa mi to tam také krátke, až v počítači sa to akosi scvrklo :'D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama