Genius Loci - 4.kapitola - Zmarená nádej

12. června 2011 v 13:58 | Luc
Po dlhej dobe sa ozývam, tentoraz už so štvrtou kapitolou.. Konečne som premohla svoju lenivosť a prepísala zo zošitka celú kapitolu - mala by byť už posledná, kde sú Severus spolu s Lily ako jenednásťroční :')

Zmarená nádej

Severus Snape žil so svojimi rodičmi v starom anglickom dome. A staré čarodejnícke domy znamenali pre čarodejníkov veľa problémov. Teda, ak sa o ne starali tak, ako Snapovci.
V týchto domoch bolo veľa dreva. Starý drevený nábytok, drevom obložené steny, drevené podlahy. A drevo znamenalo bundimunov - zelené huby s očami, ktoré dokážu utekať. Ich sliz rozožiera drevo a všetko po nich smrdí hnilobou.
Eileen, Severusova mama, ich zo začiatku odstraňovala. Keď začali hádky s jej manželom (ktoré trvali niekoľko rokov), nechala bundimunov, aby sa premnožili - ako tichú pomstu manželovi. Neskôr začala chorľavieť a hádky s manželom ju natoľko unavovali, že jej čarodejnícke schopnosti sa obmedzili na výrobu elixírov, pri ktorých výrobe nebolo potrebné čarovanie. Eileen mala veľa času, špecializovala sa na časovo náročné elixíry a obchodníci zo Šikmej uličky boli jej pravidelný odoberatelia.
Eileen žila nespokojný život, obdobia chorôb sa u nej striedali s obdobiami sebaľútosti. Svojho manžela už dlho nemilovala, hádky a choroby ju vyčerpávali, strácala schopnosť čarovať - už nedokázala ani pomocou lumos vyčarovať svetlo, bola psychicky na dne. Celá jej bytie žilo len kvôli synovi, ktorého nesmierne milovala.
Eileen nikto nikdy predtým nemiloval, až dokým sa jej nenarodil syn, ktorý ju úprimne ľúbil a obdivoval. Matka sa k nej chovala chladne už od narodenia, otec chcel mať syna a nie dievča, ktoré by ukončilo rodovú líniu ich čistokrvného rodu.
Bola tak zatrpknutá po tie dlhé roky, že svojmu synovi nedokázala povedať, že ho ľúbi. Severus to však vedel, napriek tomu, že mu to nikdy nepovedala. A teraz ho strácala. Nielenže Severus trávil viac času s Lily Evansovou, mimo ich domu, zajtra ho dokonca ide vyprevadiť na vlak do Rokfortu.
Och, Rokfort! Pri tomto slove sa vždy pousmeje, spomínaj na staré časy, ktoré v nej vyvolávajú hrejivý pocit. Hoci to neboli vždy najlepšie spomienky, tie časy neboli také zlé, ako tieto.
"Celý rok ho neuvidím," povzdychne si. Tuší, že syn si vyberie prázdniny v Rokforte. Kto by nedal prednosť hocičomu oproti tejto rozpadajúcej sa búde?
Vždy, keď rozmýšľa nad svojím životom, ľutuje, že si vybrala tak, ako si vybrala. Ľutuje aj to, že Severus sa nenarodil do šťastnej milujúcej rodinky. Že ich rodina je horšia ako tá, v ktorej vyrastala - a to si myslela, že sa jej všetko podarí zmeniť... Ľutuje vlastne všetko, jediné čo neľutuje je to, že mala Siriusa.

"Vidíš, stihli sme to," povedala Eileen. Stihli to len o chlp, o 10 minút mal vlak odchádzať.
Nedalo sa povedať, že by bola Eileen moc poriadna, človek to mohol vidieť aj vďaka ich domu, ktorý bol možno základňou bundimunov celého Anglicka. Mohla teda očakávať čarožrútov v pomerne novom kotlíku, ktorý chcela dať Siriusovi ako darček.
V čase, keď mali dvaja čarodejnícky Snapovci už odchádzať, ich dom po dlhom čase ožil. Všetci hľadali prípravok proti čarožrútom, ktorý akoby sám od seba získal schopnosť zneviditeľniť sa. Podarilo sa im ho nakoniec nájsť, pomerne veľkú fľašu obsahujúcu zelené tekutinu s etiketou, na ktorej bol čarožrút v životnej veľkosti. Čarožrúti, ktorí boli pred nimi, boli dvakrát väčší. Čo za magické predmety pojedli? A tu začalo ďalšie hektické hľadanie, tentoraz Eileenho prútika. Našli ho v poličke, kde Eileen nahádzala všetky veci z Rokfortských štúdií - a čarožrúti si práve pochutnávali na rúčke metly, ktorú zlomila pri zápase s Chrabromilom. Neďaleko rúčky bol prútik - keby prišli o pár týždňov neskôr, mohlo byť už po ňom.
Všimli si Evansovcov, ktorí stáli opodiaľ.
"Kto je to druhé dievča?" spýtala sa Severusa Eileen.
"Tá tmavovlasá? To je jej sestra, Petunia," odvetil a pozrel na sesterskú dvojicu. Bolo vidno, že Petunia sa ešte stále hnevá. Lily jej nemala hovoriť, že si prečítali list, ktorý dostala z Rokfortu.
"Poď, ideme ich pozdraviť," povedala Eileen, ťahajúc za sebou Severusa. Lily bola naňho nahnevaná, lebo ju presvedčil, aby si prečítali ten list, za čo na ňu bola nahnevaná Petunia.
"Dobrý deň," Eileen sa pokúsila o úsmev, ktorý napriek snahe pôsobil veľmi chabo.
"Dobý deň, Eileen! Musíme Vám ešte raz poďakovať, že ste nám pomohli zohnať pre Lily všetky veci zo zoznamu," povedala pani Evansová.
Pani Evansová si vždy myslela, že Eileen Snapová je nevrlá žena, ktorá nikdy nevychádza z domu. Mohli za to aj klebety - všetci susedia o nej hovorili iba samé zlé veci, strašidelné historky, pričom ani jeden z nich sa s ňou nikdy nerozprával, maximálne pozdravil. V poslednej dobe si však uvedomila, že žena, ktorá práve teraz pred ňou stojí, je fyzicky chorá a psychicky vyčerpaná. Bola jej veľmi vďačná, že jej vysvetlila všetko ohľadne čarodejníckeho sveta. Keďže s ňou v poslednej dobe strávila dosť času, začalo jej byť Eileen ľúto, ale nevedela, ako tejto smutnej a chorej žene pomôcť.
"Neviete, kam máme teraz ísť? Všetci sprievodcovia nás vysmiali, keď sme sa opýtali na nástupište 9 a ¾."
Eileen sa uškrnula.
"Nebojte sa, máme ešte sedem minút, väčšina čarodejníkov neoplýva presnosťou. Pozorujte ľudí, za chvíľu to začne."
A naozaj. Ako sa čas krátil, na stanici pribúdalo ľudí. Ten, kto pozorne pozoroval ľudí na nádraží si mohol všimnúť skupinky trošku zvláštne oblečených ľudí, tlačiacich pred sebou na vozíku veľké kufre a zväčša aj sovu v klietke. Pán a pani Evansovci spozorovali, že rodinky si navzájom mávajú, alebo len kývnu hlavou na pozdrav. Boli z toho unesení, až si nevšimli, že všetci miznú medzi nástupišťom 9 a 10.
Eileen si povzdychla a povedala: "Vidíte ten stĺp, medzi nástupišťom 9 a 10? Musíte sa rozbehnúť oproti nemu, to je nástupište 9 a ¾."
Evansovci na ňu len nemo zazerali. Nevšimli si nikoho, kto by bežal oproti kamennému stĺpu.
"Dávajú si pozor, aby ich muklovia nevideli. Poď, Severus." Prešli ku stene, najprv sa rozbehol Severus, za ním Eileen. Keď zmizli, Evansovci len pokrčili plecami a so zatvorenými očami ich nasledovali. Keď oči otvorili, stály na stanici, kde bol iba jediný červeno-čierny dlhý vlak s čelnou tabuľkou Rokfortský express.
"Nie, že tam niečo vyvedieš, Severus. Nezabúdaj, že dôležité je dostať sa do Slizolinu - tam už poznáš pár ľudí. Pamätáš si na Averyho a Mulcibera, nie?" povedala mu Eileen a smutne naňho pozrela.
"Miláčik, uži si to," obajala Lily najprv pani Evansová, potom pán Evans a nakoniec aj Petunia, ktorá sa na Lily ešte stále hnevala.
"Príšera," zašepkala jej do ucha. Lily myklo.
Lily spolu so Severusom nastúpili do vlaku. Rodičom mávali až dovtedy, dokým sa z nich nestali malé bodky.
~
"Poď Sev, ideme do iného kupé," povedala hrdo Lily.
"Ohohohó," zvolali jednohlasne James Potter a Sirius Black.
Nafúkanci, pomyslel si Severus, keď vychádzal z kupé.
~
"Severus Snape."
Severus bol nervózny. Prosím, nech je to Slizolin, dúfal. Vystrašene prišiel k mladej červenovlasej učiteľke. Sadol si na trojnohý stolček, cítiac sa ako pred popravou.
Hmm... Rozum máte, odvážny ste tiež... Len charakter sa črtá nejasným, Severus Snape, vy ste záhadny! Rodokmeňom čistý Slizolinčan, ale pošpinený, veru mohol by byť z Vás aj Chrabromilčan. Aká bude Vaša voľba, Princ? spýtal sa ho klobúk.
Chrobromil? Čo by som ja robil v Chrabromile? pomyslel si Severus. Avšak musel si priznať, že vždy viac obdivoval Richarda Chrabromila, ako Salazara. Salazar sa mu zdal úskočný, sledujúci iba vlastné záujmy, osamotený... Severus nechcel byť osamotený.
Klobúk toto všetko vnímal. Všimol si, že chlapec sa ani raz nezamyslel nad tým, čo by na to povedala jeho matka.
Musel klobúk vždy rozhodnúť správne? So všetkými rokfortskými študentmi, ktorých roztriedil do fakúlt začal hrať hru, ovplyvnil ich životy a pozoroval ich cestu.
Princ, ako ste sa rozhodli? zahrával sa so Severusom klobúk. Ukazoval mu prednosti všetkých fakúlt, uprednostňujúc zlatú pred striebornou.
Severus to nevyslovil. V jeho mysli sa jednoznačne poskladalo slovo Chrabromil. Pretože Severus sa bál samoty... veľmi.
"Slizolin!" vykríkol klobúk a začal sa pohrávať s ďalším osudom. Klobúk býval rád zlomyseľný...


predchádzajúca kapitola │ nasledujúca kapitola
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Klaudia | Web | 12. června 2011 v 15:13 | Reagovat

Kujem. Je to dosť vyspelý sedemročný chlapec :D

2 Klaudia | Web | 12. června 2011 v 17:48 | Reagovat

Ona na to prišla :D Hej :D :) Nedávno som si ho založila. Lebo s príbehmi štrajkujem. Zatiaľ...

3 Klaudia | Web | 14. června 2011 v 20:06 | Reagovat

Slizolííín... Malfoy... Jéj. Slizolííín. Fúúúj. :D

4 Eleanor | Web | 22. června 2011 v 18:23 | Reagovat

EhehehE?
Testujem to.

5 Luc | Web | 22. června 2011 v 18:28 | Reagovat

[2]: našťastie len "zatiaľ" :')
[3]: takže, máš rada Malfoya, ale nie Slizolin? :'D
[4]: ty trtek :'D

6 Klaudia | Web | 22. června 2011 v 20:07 | Reagovat

[5]: Nekomplikuj :D

7 Luc | Web | 22. června 2011 v 20:21 | Reagovat

[6]: čo nemám komplikovať? :'D

8 Klaudia | Web | 24. června 2011 v 16:19 | Reagovat

[7]: Malfoya. Dokonalosť nedokonalú nechaj dokonalosťou nedokonalou. :D

9 Luc | Web | 24. června 2011 v 21:50 | Reagovat

[8]: och, dievča :'D

10 Klaudia | Web | 25. června 2011 v 12:43 | Reagovat

[9]: Raz to niekde použijem :D

11 Luc | Web | 25. června 2011 v 22:08 | Reagovat

[10]: spolužiačka mala podobnú vetu so slovom "interest", spýtam sa na tú vetu ;'D

12 Klaudia | Web | 30. června 2011 v 16:03 | Reagovat

[11]: Hej ako moja hláška: "Poďme konzervovať." :D

13 pepenka5 | E-mail | Web | 26. července 2011 v 11:49 | Reagovat

Zlý, zlomyseľný klobúčisko, keby ho zaradil do Chrabromilu, mohol Sevie možno ešte žiť :( Ale to už som trochu inde, že? :) Krásne napísané, je mi ľúto Sevieho matky :)

14 Luc | Web | 26. července 2011 v 14:22 | Reagovat

[13]: aj mne jej bolo ľúto, dokonca až tak, že z toho vznikla ďalšia poviedka na pokračovanie ^^"""... Lež rozhodla som sa, že ju začnem uverejňovať až keď ju celú dopíšem. Často sa mi stane, že veci vôbec nedopíšem..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama